Blog

Čo budú ľudia jesť o 100 rokov?

2024. 04. 19.

Pozeráme sa do budúcnosti okuliarmi súčasnosti

Hneď na úvod je dôležité uviesť, že náš ďalší článok špekuluje z pohľadu súčasnosti. Budúcnosť predpovedali aj pred 100 rokmi, s väčším či menším úspechom. Na začiatku 20. storočia, kedy sa objavili automobily, vedci predpovedali, že mužské nohy do konca storočia atrofujú. Naproti tomu ženy tento osud nečakal. Je pravda, že v skutočnosti sedíme oveľa viac ako v tých dobách, ale nohy nám neatrofovali. Aspoň s nimi môžeme ísť do kresla.

Na začiatku 20. storočia sa tiež špekulovalo o tom, akému zdraviu sa budú ľudia tešiť na konci storočia. V tom čase sa predpovedalo, že priemerný vek bude 100 rokov. Na porovnanie, aj dnes dokáže sfúknuť sto sviečok na torte len 0,03 % ľudstva. V Maďarsku v roku 2024 je nádej dožitia pri narodení 74 rokov. (To je jedna z najhorších hodnôt v EÚ.)

Je dôležité vidieť, že všetka reflexia sa pozerá do budúcnosti iba optikou súčasných procesov a trendov.

Udržateľná spotreba

Faktom však je, že počet obyvateľov Zeme v roku 2024 bude viac ako 8 miliárd ľudí. V podstate by s tým problém nebol. Naše súčasné znalosti a technológie, ktoré máme k dispozícii, by nám umožnili nakŕmiť toľko ľudí. Problém je s distribúciou. Vo vyspelejších krajinách končí 30 % vyrobených potravín v koši. V niektorých krajinách však obyvateľstvo trpí hladomorom.

Žijeme v bezmyšlienkovitom hedonizme. Stravou dnešných ľudí sú väčšinou balóniky nafúknuté umelými hnojivami, ktoré majú vysokú kalorickú hodnotu, ale takmer žiadny nutričný obsah. Kvôli tomu mnoho ľudí trpí obezitou. O ďalších súvisiacich zdravotných problémoch ani nehovoriac. Muž budúcnosti musí jesť vedomejšie. Musíte sa naučiť získavať potraviny z udržateľného a bezpečného miesta.

Ďalším problémom je, že pri výrobe potravín sa uvoľňuje veľké množstvo skleníkových plynov. To vedie k zmene klímy, ktorú niektoré druhy rastlín ťažko znášajú. Výroba kávy sa napríklad stáva neudržateľnou natoľko, že podľa niektorých odhadov môže náš obľúbený ranný nápoj do roku 2080 úplne vymiznúť. (Priznajme si to, mohlo by to mať apokalyptické následky.)

Čo dnes môžeme robiť?

Čo môžeme urobiť? Zníženie spotreby mäsa môže našu situáciu výrazne zlepšiť. Výroba 1 kalórie hovädzieho mäsa uvoľní do atmosféry 30-krát viac skleníkových plynov ako rovnaké množstvo tofu. Zmeniť naše spotrebné návyky je ťažké. Náš vzťah k jedlu je čiastočne kultúrne a čiastočne emocionálne.

Otvorenosť novým veciam bude v budúcnosti zásadná (tu by sme mali poznamenať, že pred 500 rokmi Európania jedli zemiaky)

Problém je v spôsobe výroby mäsa, nie konkrétne v spotrebe mäsa. Podmienky spojené s masovou výrobou nie sú zďaleka ideálne. Zvieratá sú až na vzácne výnimky napchaté hromadne. Ich rany sa ľahko infikujú, takže dostávajú veľké množstvo antibiotík. Pokiaľ má kura priestor 40x40 cm, môže byť na obale označené ako voľné.

Hmyz na jedálnom lístku

Alternatívnym riešením môže byť hľadanie iných zdrojov bielkovín. Napodiv dnes 2 miliardy ľudí denne jedia hmyz, ale priemerný človek je touto myšlienkou znechutený.

Napriek tomu už je na našom jedálničku veľa článkonožcov proti našej vôli. V potravinárskom priemysle je s obľubou využívaná napríklad voš fialová, z ktorej sa vyrába karmínovo červené farbivo (E120). Používa sa nielen do údenín s ružovým odtieňom, ale nechýba ani v zmrzlinách, ovocných nápojoch a jogurtoch.

Vplyv produkcie hmyzích bielkovín na našu planétu je zanedbateľný. Čo sa týka nutričnej hodnoty, má tiež oveľa lepšie parametre ako akékoľvek mäso, ktoré sa dnes vyrába na ľudskú spotrebu. Pravdepodobne sme stále proti tejto myšlienke, ale za 20 rokov môže byť súčasťou nášho každodenného života, že u nášho obľúbeného hamburgera bude položená otázka: môže byť s dvojitou porciou kobylky?

Rastlinné potraviny a precízna fermentácia

Kým sa spriatelíme s myšlienkou jedenia kobylkových hamburgerov, možno prijateľnejšou alternatívou je konzumácia rastlinného „mäsa“. Chuť Beyond Meat, čo je hamburgerová placka vyrobená prevažne z hrášku, repy a zemiakov, je podobná hovädziemu mäsu. So zaviazanými očami by ani pravý mäsožravec nerozpoznal rozdiel medzi Beyond Meat a pôvodnou hovädzou placičkou.

Iným druhom riešenia je precízna fermentácia, teda laboratórne mäso a ryby vyrobené týmto procesom. Živočíšne kmeňové bunky sú pri zákroku umiestnené do sklenenej nádoby, tzv miešajú sa s kvapalinou zvanou medium. Táto kvapalina sa skladá z minerálov a stopových prvkov. Sú prítomné všetky podmienky, ktoré kmeňová bunka potrebuje, aby mohla začať rásť. Výsledná biomasa je zmiešaná s rastlinnými bielkovinami, aby mäso získalo štruktúru a podporu. Proces prebieha v úplne uzavretom a sterilizovanom systéme.

Obrovskou výhodou môže byť, že takto vyrobené mäso je bez toxínov, hormónov a mikroplastov. Je tiež v jeho prospech, že tento postup nevyžaduje veľké plochy pozemkov. Nevýhodou však je, že zákrok je ešte len v plienkach a je veľmi drahý. V súčasnej dobe nie je vhodný pre sériovú výrobu. Do konca storočia však bude tento postup určite riešením mnohých problémov.

Čo nás čaká?

Počas epidémie koronaviru sa svet dozvedel, že súčasná ponuka potravín prechádza reťazcom, ktorý sa dá veľmi ľahko prerušiť.

Je možné si predstaviť, že v budúcnosti budeme musieť zabíjať menej živých zvierat, používať menej vozidiel…?

Koľko z vyššie uvedených špekulácií bude v budúcnosti realizovaných, zverejníme ďalší článok v roku 2124. Sledujte nás na Facebooku, nech vám nič neutečie!